N°3

Každý z nás pozná ten pocit prázdna. Pocit, ktorý mení veci.
Hlavou vám víria myšlienky a vy sa snažíte na nič nemyslieť. Ale..nejde to. Nejde ovládať myseľ.
Nedokážete sa premôcť a nemyslieť na veci, ktoré vás ovplyvňujú alebo na ľudí vo vašich životoch. Bytosti, ktoré samy triedime do kategórií. Pravý a falošný. Ale ako to rozoznať? Ako prísť na to čo je pravda? Zmietajú nás tváre ľudí, ktorých každodenne stretávame alebo ich vidíme raz za čas. My sa na nich pozeráme a hľadáme pravdu. Hľadíme do tvárí a očí. Nachádzame chyby, kladné stránky... U mnohých sa nám zdá, že prevažujú chyby. Možno sa ale mýlime. Väčšinou tí menší priatelia od ktorých by ste veľké činy nečakali vám pomôžu. A tí veľkí?... tí sa len prizerajú,mlčia,otáčajú sa chrbtom...  Taký je život.
Každý mi vraví si mladá v tvojom živote bude ešte toľko ľudí a vecí. Sme mladí ale dosť starí na to, aby sme ľudí rozpoznali. Každý z nás má na to vlohy, len ich musíme nájsť a rozvetvovať ďalej.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

,,Láska to je šťastie, ktoré si dávame navzájom!“