N°5

 Neviem čo napísať.
Možno radšej si niečo dať.
Nie, len sa upísať.
A potom natrhať čerstvú vňať.


Pekná somarina na začiatok.

Vnímam okolo seba ľudí...Ich zážitky,starosti,radosti...
Mnohí za mnou chodia s prosbami o pomoc. Ale ten pocit bezmocnosti vo mne je niekedy neopísateľný. Očakávajú odomňa zázraky,pochopenia. Ja,ale nie som PSYCHOLÓG. Som len priateľ, ktorý pomáha. Snaží sa dávať dobré rady. Avšak, nedá sa to všetko občas zvládať. Proste to nejde. Mám niekedy sto chutí trafiť ľudí kladivom nech sa preberú.

Samovražda, falošné tehotenstvo.
Ľudia si vedia ubližovať, ako keby chceli tým niečo vyriešiť. Ale načo, preboha, samovražda? To nie je riešenie. Nechcem si protirečiť, chápem tých ľudí, nevedia ako konať a tak sa priklonia k niečomu takému. Ale ja nechcem, aby to vykonávali,aby sa o to pokúšali. Chcem pomôcť.
Pred mesiacom som bola terčom (svedkom) výmyslov. Od tehotenstva až po útek. Žasnem, čo si niektorí vedia navymýšľať. Aj tí najbližší ľudia vás vedia sklamať. Prizeráte sa ako si mladýí človek  ničí svoj život. Radíte,ale on vás nepočúva. A potom si vymyslí niečo, čo vôbec nie je skutočné, ale je to v jeho prípade pravdepodobné. A vy neviete ako reagovať. Povedať pravdu? Mlčať? Zhovárate sa s ním. Dohovárate. A potom príde zlom. Zrazu je všetko inak. Pravda vyjde najavo. A ,,človek" vám povie, že len chcel, aby ste pochopili, prečo sa pretvaruje. Absurdita. Sklamanie. Hnev.

Dávať si pozor na ľudí. V dnešnej dobe, veľké riziko dôverovať ľuďom. Musíte ich vedieť prečítať. Musíte myslieť, zamýšľať sa nad ich správaním. Nerozčuľovať sa, aj keď to vo vás vrie.

Snažme sa byť pokojnými aj pokornými.
Držme sa nad hladinou, aj keď bez záchrannej vesty je to ťažké.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

,,Láska to je šťastie, ktoré si dávame navzájom!“