Neviem čo napísať. Možno radšej si niečo dať. Nie, len sa upísať. A potom natrhať čerstvú vňať. Pekná somarina na začiatok. V nímam okolo seba ľudí...Ich zážitky,starosti,radosti... Mnohí za mnou chodia s prosbami o pomoc. Ale ten pocit bezmocnosti vo mne je niekedy neopísateľný. Očakávajú odomňa zázraky,pochopenia. Ja,ale nie som PSYCHOLÓG. Som len priateľ, ktorý pomáha. Snaží sa dávať dobré rady. Avšak, nedá sa to všetko občas zvládať. Proste to nejde. Mám niekedy sto chutí trafiť ľudí kladivom nech sa preberú. Samovražda, falošné tehotenstvo. Ľudia si vedia ubližovať, ako keby chceli tým niečo vyriešiť. Ale načo, preboha, samovražda? To nie je riešenie. Nechcem si protirečiť, chápem tých ľudí, nevedia ako konať a tak sa priklonia k niečomu takému. Ale ja nechcem, aby to vykonávali,aby sa o to pokúšali. Chcem pomôcť. Pred mesiacom som bola terčom (svedkom) výmyslov. Od tehotenstva až po útek. Žasnem, čo si niektorí vedia navymýšľať. Aj tí najbližší ľudia vás vedia sklamať. Priz...