Svet plný očí

Klausenpass    Grimselpass   James Bond Str.    

Hallo! Wie geht es dir? ----- Ahoj, ako sa máte? Aké bolo vaše leto? Toto leto som strávila tri týždne v nádhernej krajine. Čistá a oslnivá krása Švajčiarska ma pohltila veľmi rýchlo. Rodelbahn 

 Neviem čo napísať. Možno radšej si niečo dať. Nie, len sa upísať. A potom natrhať čerstvú vňať. Pekná somarina na začiatok. V nímam okolo seba ľudí...Ich zážitky,starosti,radosti... Mnohí za mnou chodia s prosbami o pomoc. Ale ten pocit bezmocnosti vo mne je niekedy neopísateľný. Očakávajú odomňa zázraky,pochopenia. Ja,ale nie som PSYCHOLÓG. Som len priateľ, ktorý pomáha. Snaží sa dávať dobré rady. Avšak, nedá sa to všetko občas zvládať. Proste to nejde. Mám niekedy sto chutí trafiť ľudí kladivom nech sa preberú. Samovražda, falošné tehotenstvo. Ľudia si vedia ubližovať, ako keby chceli tým niečo vyriešiť. Ale načo, preboha, samovražda? To nie je riešenie. Nechcem si protirečiť, chápem tých ľudí, nevedia ako konať a tak sa priklonia k niečomu takému. Ale ja nechcem, aby to vykonávali,aby sa o to pokúšali. Chcem pomôcť. Pred mesiacom som bola terčom (svedkom) výmyslov. Od tehotenstva až po útek. Žasnem, čo si niektorí vedia navymýšľať. Aj tí najbližší ľudia vás vedia sklamať. Priz...

Chýbajú mi staré časy. Je to minulosť. Chýbajú mi starí známi, priatelia. Chýbajú mi dlhé rozhovory a spoznávanie. Chýbajú mi zážitky. Chýbajú mi inšpirácie a motivácie. Celé zle. Všade samé vojny, rozpory,nepokoje. Je to smutné. Kedy to všetko skončí? Vojnou sa nič nevyrieši. Ale to zrejme nechápu. Zatemnený rozum. Svet je zlý, Ľudia sú zlí, Nikdy sa nezmenia. Nikdy. 

Každý z nás pozná ten pocit prázdna. Pocit, ktorý mení veci. Hlavou vám víria myšlienky a vy sa snažíte na nič nemyslieť. Ale..nejde to. Nejde ovládať myseľ. Nedokážete sa premôcť a nemyslieť na veci, ktoré vás ovplyvňujú alebo na ľudí vo vašich životoch. Bytosti, ktoré samy triedime do kategórií. Pravý a falošný. Ale ako to rozoznať? Ako prísť na to čo je pravda? Zmietajú nás tváre ľudí, ktorých každodenne stretávame alebo ich vidíme raz za čas. My sa na nich pozeráme a hľadáme pravdu. Hľadíme do tvárí a očí. Nachádzame chyby, kladné stránky... U mnohých sa nám zdá, že prevažujú chyby. Možno sa ale mýlime. Väčšinou tí menší priatelia od ktorých by ste veľké činy nečakali vám pomôžu. A tí veľkí?... tí sa len prizerajú,mlčia,otáčajú sa chrbtom...  Taký je život. Každý mi vraví si mladá v tvojom živote bude ešte toľko ľudí a vecí. Sme mladí ale dosť starí na to, aby sme ľudí rozpoznali. Každý z nás má na to vlohy, len ich mus...

A tak som sa konečne rozhodla,že každému budem želať len to najlepšie!  Svoj osud si tvoríme sami a je len na nás ako si ho povedieme. Ja som si povedala,že dám svoje pocity von. Som plná očakávaní. Na jednej strane je to nával šťastia a lásky, a na druhej nával strachu....vôbec neviem,ktorým smerom sa pohnúť...možno zostanem na tom istom bode a možno.... možno bude najlepšie hodiť staré veci,osoby,udalosti za hlavu a nebáť sa...život plynie,starneme,cesty si vyberáme stále my.... začnite robiť niečo preto, aby ste sa mali lepšie,aby ste mali pocit šťastia,lásky... :-) veď to sú hlavné priority...